Dažďové pralesy

Každú minútu zmizne 20 hektárov tropických dažďových pralesov za rok je to vyše 10 miliónov hektárov. Pri zachovaní tohoto tempa sa s nimi vysporiadame okolo roku 2057. Podľa ich definície sú dažďové pralesy také lesy, ktoré sa nachádzajú v oblasti trópov a ročne dostávajú 4 až 8m vlahy. Takéto prostredie je unikátne, nedá sa umelo vytvoriť ani obnoviť, ak raz bolo zničené. Napriek tomu, že predstavujú len 2% celkového povrchu zeme, žije v nich ( a nikde inde len v nich) viac než 2/3 všetkých rastlinných a živočíšnych druhov. Tropické pralesy sú významným regulátorom celosvetového podnebia.

Regulujú cyklus tropických dažďov a vytvárajú zásoby vody, suroviny dnes ešte nedocenenej.  Kľúčovú úlohu majú v prirodzenom cykle uhlíka.

Počas svojho rastu ho hromadia z absorbovaného oxidu uhličitého a kyslík uvoľňujú do ovzdušia. Len amazonský dažďový prales produkuje okolo 40% všetkého kyslíka, ktorý vzniká na Zemi.

Pri ich zániku je odložený uhlík uvoľnený, vzniká z neho opäť oxid uhličitý a ten sa podieľa na vytváraní skleníkového efektu. Na to aby sa oxid uhličitý uvoľnil, nemusí byť strom ani spálený, stačí prirodzený proces “zomierania” rastlinného tkaniva po vyťatí.

Ničenie pralesov vytvára 10-30% celosvetových emisií oxidu uhličitého. Každá štvrtá rastlina, používaná na výrobu liekov pochádza z dažďových pralesov. Vyrába sa s nich napríklad curare (súčasť anestetík), reserpín (základ mnohých tranquilizérov), scopolamín (používaný pri liečení schizofrénie). 73% z takmer 3000 rastlín, ktoré by mohli byť využité pri liečení rôznych druhov rakoviny, pochádza takisto z tropických pralesov. Tropické pralesy sú prakticky výlučné na území tzv. krajín tretieho sveta. Nemiznú preto , že by sa chceli ich obyvatelia pomstiť ľudstvu ale preto, lebo ich obyvatelia sú chudobní. V ostatných rokoch sa svet vážne zaoberal problémom miznutia tropických dažďových pralesov. AJ TAK ICH ZMIZLO VIAC, NEŽ PREDTÝM!!!

Tropický dažďový prales je najzložitejší a najrozmanitejší ekosystém na Zemi. Tvoria ho stromy mnohorakých druhov a žije v ňom vyše polovica všetkých druhov rastlín, hmyzu a zvierat sveta – odhaduje sa až 30 miliónov druhov.

Len asi 2 milióny z nich bolo doposiaľ popísaných, alebo podrobnejšie preštudovaných. Iba Amazonská džungľa je domovom asi milióna rôznych zvierat a rastlín, vrátane 2500 druhov stromov, 1800 druhov vtákov a 2000 druhov rýb. V jednej rieke v Brazílií žije viac druhov rýb, než vo všetkých riekach v Spojených štátoch. Na jednom hektári pralesa môže rásť až 400 druhov stromov. Tento obrovský počet stromov poskytuje nesčísliteľné množstvo kombinácií úkrytov pre obyvateľov pralesa. Oblasť s rozlohou 10 km² môže obývať 125 druhov cicavcov, 100 druhov plazov, 400 druhov vtákov a 150 druhov motýľov. Takto vzniká ohromné množstvo biospoločenstiev. Niektoré z druhov sa pritom obmedzujú iba na jednu oblasť, iné možno nájsť na veľkých územiach. Podklad väčšiny pralesov tvorý tenká povrchová vrstva pôdy, zriedkakedy presahujúca hĺbku 5 cm. Rastliny a živočíchi žijú spolu v simbióze a tak tvoria jeden životaschopný celok. Ak sa však nejaký článok „stratí“, má to dopad na celé spoločenstvo.