Hlad

Za posledné desaťročie sme svedkami takého rastu nadprodukcie potravín, že počet hladujúcich vo svete stále rýchlejšie stúpa! 

Extrémne sucho, zoschnuté plodiny, uhynutí dobytok viedol k masívnemu nárastu cien potravín.

Viac ako 13 miliónov ľudí teraz čelí hladomoru v rozsiahlych oblastiach Kene, Etiópie, Somálska a zvyšku regiónu. Podvýživa sa dostala k hranici extrému, pričom ženy a deti sú najviac postihnuté.

 

Chronickou podvýživou vo východnej Afrike trpia takmer 2 milióny detí, akútna, život ohrozujúca podvýživa ochromila viac ako pol milióna z nich.


Podvýživa postihuje podľa oficiálnych zdrojov takmer 1 miliardu ľudí. Vo vážnom ohrození a v nebezpečenstve hladu žijú najmenej 3 miliardy ľudí na Zemi. Denne zomiera na svete hladom viac ako 25 000 ľudí, skutočnosť ale môže byť oveľa horšia. Ide teda o najrozšírenejší a najvážnejší súčasný svetový problém.

Ako je možné, že v dobe, keď sme za niekoľko hodín schopní dopraviť čokoľvek na ľubovoľné miesto zemegule, nie sme schopní zabezpečiť základnú výživu všetkých obyvateľov sveta? Na jednej strane dotujeme farmárov, aby znížili produkciu potravín, lebo nevieme čo s poľnohospodárskymi prebytkami. Na druhej strane sveta hladujú milióny ľudí. Najviac trpia deti. Obyvatelia severnej pologule zápasia s obezitou, na opačnej strane sveta zase s podvýživou! Čomu vďačím za to, že som sa narodil práve v tejto časti sveta?

V tejto lekcii vám predstavíme 7 najčastejších mýtov o príčinách hladu a zamyslíme sa aj nad našou osobnou zodpovednosťou za stav sveta, v ktorom žijeme. Hlad nie je len nepríjemný pocit, ktorý niekedy cítime pred jedlom. Je to predovšetkým strašná pohroma, pre ktorú každoročne padnú za obete státisíce ľudí, hlavne deti. V 20.storočí radi veríme tomu, že pokrok vo vede a technike dokáže zázraky vo všetkých sférach života a že zaistí blahobyt celému ľudstvu. Lenže toto platí iba v priemyselne vyspelých krajinách s vysokou životnou úrovňou. Vo svete sa dosýta najedia dvaja ľudia z troch. Tým, ktorí majú to šťastie, že žijú v bohatších krajinách, kde má každý jedla viac ako potrebuje, môže tento problém pripadať neuveriteľný. A predsa je pravdivý. Príčinou tohto stavu je predovšetkým stále sa zvyšujúci nekontrolovateľný počet obyvateľstva v krajinách s nepatrnými potravinovými zdrojmi, kde je poľnohospodárska technika na veľmi nízkej úrovni.

Najúčinnejším prostriedkom boja proti hladu zostáva možnosť zvýšiť výrobu potravín, zvlášť potom zabezpečiť jej rovnomernejšie rozdeľovanie a ochranu potravín pred škodcami, hlavne hlodavcami. Za týmto účelom založila medzinárodná Organizácia Spojených Národov v roku 1945 Potravinovú a poľnohospodársku organizáciu FAO. Spáva OSN uvádza, že ,,množstvo potravín, ktoré mestský obyvateľ vyhodí do odpadkov, obsahuje v priemere toľko kalórií, koľko Ázijčan alebo Afričan potrebuje na 24 hodín, aby neumrel od hladu“. V súčasnej dobe hladujú v Afrike desiatky miliónov obyvateľov a ich počet sa blíži až k 100 miliónom. Mŕtve telá sú krutým svedectvom hladu a sucha a výzvou poburujúcou svetovú verejnosť z neodkladnej pomoci. V poslednom desaťročí trpí čierny kontinent abnormálnym suchom, omnoho väčším než boli suchá v minulom desaťročí, snáď vôbec najhorším v tomto storočí. Najviac sú postihnuté štáty v rohu Afriky- Etiópia, Sudán, ČAD a predovšetkým Somálsko, kde denne umiera viac ako 700 ľudí a z toho sú to najčastejšie deti. Počet obetí hladomoru sa stále zvyšuje. Katastrofálne sucho ohrozuje bezprostredne životy viac ako 30 miliónov obyvateľov Afriky v Angole, Botswane, Leshote, Malawi, Mozambiku, Namíbii, Svazijsku, Tanzánii, Zambii, Zimbabwe. Afrika je najchudobnejší kontinent s najväčším počtom najmenej rozvinutých krajín (32) na svete, kde vládne chudoba, hlad a v dôsledku toho podvýživa a choroby. Pre chudobných poľnohospodárov v suchých oblastiach Afriky majú klimatické zmeny a nedostatok vodných zrážok alebo dokonca ich dlhodobá absencia- ako je to tento rok- ďalekosiahle následky. Suchá spôsobujú neúrodu poľnohospodárskych plodín a vysychanie pastvín. V rozvojových krajinách, v ktorých je väčšina závislá na samozásobiteľskom poľnohospodárstve, môžu dlhotrvajúce suchá spôsobiť všeobecné hladovanie a smrť. Práve suchá sú hlavnou príčinou hladomoru v Afrike a niektorých častiach Ázie, vrátane Číny a Indie. Hladomor je definovaný ako obdobie dlhotrvajúceho nedostatku potravín, ktoré vedie k hromadnému hladovaniu a úmrtiu obyvateľstva. K najväčšiemu hladomoru došlo v Číne v rokoch 1959-1961, pri ktorom zomrelo približne 30 miliónov obyvateľov. Suchá ako obdobia, kedy priemerné dažďové zrážky v nejakej oblasti značne poklesnú pod úroveň normálneho množstva na dosť dlhý čas. Podvýživené deti v SomálskuSuchá môžu mať za následok zníženie stavu vody vo vodných tokoch, jazerách a prameňoch, ktoré sú napájané zo zásob podzemných vôd. Tiež spôsobujú pokles vlhkosti pôdy. To spôsobí neúrodu a nedostatok pôdy na pasenie hospodárskych zvierat.

Existuje východisko z tejto priepasti hladu a zúfalstva? Jedným je zníženie populačného rastu programami plánovaného rodičovstva. Zmenšenie populačného rastu a rozumnejšie hospodárenie s prírodnými zdrojmi by viedli i k odstráneniu nedostatku potravín a najväčšej biedy. Bez sústavnej pomoci OSN by Afrika vôbec nebola schopná zvládnuť svoje zložité problémy.
Obrovský podiel v pomocných akciách pozostáva nielen z priamo potravinovej pomoci, ale z dlhodobej podpory poľnohospodárstva. Treba dodať, že aj keď sa nás tento problém až tak netýka, mali by sme si uvedomiť závažnosť situácie. Denno-denne kvôli hladu a biede umierajú milióny ľudí a to skutočne stojí za pozornosť, treba o tom hovoriť. Mali by sme sa pokúsiť zmierniť tento problém.