Cancún - Topenie ľadovcov, zrýchlené rastúcimi teplotami a znečistením atmosféry, čoskoro zmení mapu sveta. Vyplýva to z novej správy, ktorú na klimatickej konferencii v mexickom Cancúne zverejnila OSN.
Ľudstvo bude podľa nej bojovať s ešte masívnejšími záplavami, v Andách či strednej Ázii nebude čo piť.
Z niektorých, hlavne tých nižšie položených oblastiach, ľadovce kompletne zmiznú už do konca tohto storočia. Rýchlejšie než inde sa topí ľad na juhu Argentíny a Chile, na Aljaške, na severozápade USA a juhozápade Kanady.
Grónsky ľadovec rozhodne nebol motivovaný londýnskou olympiádou, no podarilo sa mu prekonať historický rekord. Už 8. augusta, plné štyri týždne pred koncom letnej sezóny, sa v Grónsku roztopilo najviac ľadu od začiatku satelitných meraní.
Odhady tempa topenia ľadovcov na Aljaške počas posledných vyše 40 rokov boli nadhodnotené zhruba o tretinu.
Na celkovom globálnom obraze to však veľa nemení a tempo sa v posledných dvoch desaťročiach zrýchlilo.
V časopise Nature Geoscience to napísal päťčlenný medzinárodný tím, ktorý viedli Étienne Berthier z Toulouseskej univerzity (Francúzsko) a Erik Schaefer zo Severoarizonskej univerzity vo Flagstaffe (USA).
Vedci skúmali topenie aljašských ľadovcov v rokoch 1962 až 2006. Pôvodne sa predpokladalo, že tento jav prispieva k stúpaniu úrovne hladín morí a oceánov o približne 0,17 milimetra ročne. Nové výpočty však poukazujú na hodnotu iba približne 0,12 milimetra ročne. To budí dojem zanedbateľne nízkych čísel, no Erik Schiefer zdôraznil, že "sa to kumuluje desaťročia". A hoci jeho tím zohľadnil tri štvrtiny všetkého ľadu na Aljaške, pripomenul, že "hovoríme o malom diele ľadu na planéte. Keď sa zarátajú masívne ľadové štíty v Antarktíde a v Grónsku, naraz sa pozeráte na podstatne vyššie tempá stúpania úrovne hladín.
Sezóna topenia ľadu v Grónsku zvyčajne trvá od júna, keď sa objavia prvé jazierka tvorené vodou z roztopeného ľadu.
Koniec sezóny prichádza začiatkom septembra spolu s poklesom teploty. Tento rok už v prvý augustový týždeň grónsky ľadovec prekonal rekord z roku 2010, keď sa však topenie ľadu meralo o štyri týždne dlhšie.
„V auguste bude topenie ešte pokračovať, takže tohtoročný rekord bude výrazne vyšší než predošlý. Je to monštrózny rok – najsilnejší od začiatku satelitných meraní v roku 1979,“ povedal profesor Marco Tedesco zo City College v New Yorku, ktorý vedie výskum financovaný americkou Národnou vedeckou nadáciou NSF a vesmírnou agentúrou NASA.
S rýchlejším topením ľadu sa mení tvár južného Grónska. Ľad je tam tenší a jazerá a jazierka na jeho povrchu početnejšie.
Podľa Tedesca je tento trend v súlade s väčšinou klimatických modelov. Rozdiel je len v podstatne rýchlejšom tempe topenia ľadu. Profesor kvantifikoval množstvo roztopeného ľadu pomocou satelitných pozorovaní celého grónskeho ľadovca. Satelity na tento účel využívajú mikrovlnné senzory.
Okrem nízkej teploty sú nevyhnutnou podmienkou tvorby ľadovcov zrážky. Ich neprítomnosť (resp. neprítomnosť vyššieho množstva zrážok) bola aj príčinou nezaľadnenia Sibíri, centrálnej časti Aljašky a Mandžuska v poslednej ľadovej dobe napriek ich vysokej zemepisnej polohe.
V súčasnosti je tento jav dobre pozorovateľný v čilskej vysokohorskej oblasti nad extrémne suchou púšťou Atacama, kde sa ľadovce nenachádzajú ani v nadmorskej výške 6 300 m.
Ľadovce predstavujú najväčšie zásobárne sladkej vody a po oceánoch sú aj druhé najväčšie v celkových zásobách vody. Veda, zaoberajúca sa ľadovcami sa nazýva glaciológia.
Jav, ktorý neoddeliteľne súvisí s emisiami (teda aj imisiami)- hlavne s oxidom uhličitým, je globálne otepľovanie, ktoré je spôsobené „skleníkovými plynmi “. O tom, aká je dnes situácia s emisiami, je napísané v predchádzajúcom odstavci, no ako to bude ďalej pokračovať? Podľa popredných svetových klimatológov existuje nebezpečie, že do roka 2100 sa až 5 krát zvýši množstvo emisií- o 100 rokov by mala byť ročná emisia oxidu uhličitého 5,7 Gt ( v niektorých predpokladoch sa uvádza i 29 Gt na rok, no viac vedcov sa prikláňa k 5,7 k podstatnému zníženiu v roku 2100 a následnom prudkom zvýšení)
Vedci ďalej predpokladajú, že na konci 21. storočia sa toto množstvo zväčší až na 13,5 Gt (ale objavuje sa i spis, kde je predpoklad omnoho väčší- až 36,7 Gt na rok) Aké by to malo dôsledky?
Do roku 1200 by sa roztopili všetky ľadovce a nastala by veľká emigrácia z pobrežných oblastí do vnútrozemia kvôli záplavám. Ráta sa aj so stratami životov. Ku koncu 21. storočia by pravdepodobne nastalo masové umieranie lesov- živé stromy totiž oxid uhličitý pohlcujú, po ich uhynutí by mŕtve stromy produkovali ďalší oxid uhličitý, čo by viedlo k podstatnému zvýšeniu imisií.
