Ozónová diera

Ozón (O3) je súčasťou plynného obalu Zeme. Je to plyn, ktorý zhruba vo výške 20-50 km nad zemou tvorí ochrannú vrstvu proti nebezpečnému ultrafialovému žiareniu Slnka, ktoré poškodzuje kožu a vyvoláva zhubné nádory. Pri póloch je už ozónová vrstva veľmi tenká a v Austrálii bol zaznamenaný prudký nárast kožných nádorov.

Každý rok v jari sa nad Antarktídou otvára neviditeľná diera v ozónovej vrstve, jej rozloha je trikrát väčšia ako rozloha USA. Touto dierou na Zem prenikajú ultrafialové lúče. Ozón sa rozkladá nielen nad Antarktídou, ale aj na iných miestach. V Antarktíde sú ale zvláštne podmienky, ktoré spôsobujú, že práve tu je tento problém najvážnejší. V priebehu zimy sa molekuly freónov a iných ozón rozkladajúcich plynov nad Antarktídou zachytávajú v kryštáloch ľadu. Keď sa tieto kryštáliky v lete rozpustia, uvolní sa náraz veľkého množstva týchto látok čo má za následok rozklad veľkého množstva ozónu. Po dvoch, troch mesiacoch sa masa vzduchu s menším množstvom ozónu dáva do pohybu z Antarktídy do iných častí sveta. Tak vzniká škodlivá ozónová diera v atmosfére planéty.

Môžu za to freóny, ktoré sa dostávajú zo zeme do stratosféry, do výšky 16 až 48 km nad zemou, kde poškodzujú vrstvu ozónu, chrániacu nás proti prebytočnému ultrafialovému žiareniu.

Bolo dokázané, že pôvodcom sú freóny. Tieto plyny sa uvoľňujú zo sprejov a chladiacich agregátov chladničiek alebo klimatizačných systémov. Používajú sa aj ako hnací plyn v systémoch na výrobu penových plastických hmôt. V závislosti na spôsob výroby obsahuje jeden polystyrénový pohárik asi miliardu molekúl freónov.Za rozklad niesu zodpovedné len uvedené plyny. Svojím dielom prispieva aj 1,1,1-trichloretan, ktorý sa používa ako hasiaca prísada do umelých hmôt alebo ako rozpúšťadlo, aj oxidy dusíka z výfukových plynov, hnojív a iných zdrojov. škodlivé účinky stenšovania ozónovej vrstvy nie sú na prvý pohľad zrejmé. Rozhodne nie sú tak nápadné, ako dôsledky znečisťovania vzduchu a vody, a

le aj tak sú vážne! Ultrafialové žiarenie je jednou z príčin, vyvolávajúce rakovinu kože. Ozónová diera tak môže spôsobiť prírastok počtu nemocných, trpiacich touto chorobou. Bolo odhadnuté, že úbytok ozónu o 1% zvýši frekvenciu výskytu rakoviny kože o 3%. To znamená, že zmenšením obsahu ozónu o 10% môže ročne spôsobiť len v samotných Spojených štátoch 160 000 týchto ochorení.
Rakovina nie je jediným následkom rednutia ozónovej vrstvy. Rovnako narastá počet prípadov očného zákalu. Pri nadmernom UV žiarení dochádza k tzv. snehoslepote. Odhaduje sa, že úbytok 10% ozónu by v roku 2050 viedol k 4 miliónom prípadov očného zákalu naviac, a to len v USA. Prenikajúce ultrafialové žiarenie môže tiež oslabiť imunitný systém a zvýšiť počet prípadov infekčných ochorení. Ľudia nie sú jedinými obeťami stenšovania ozónovej vrstvy. Ultrafialové lúče škodia aj rastlinám. V oceánoch hynie planktón, ktorý tvorí najnižšiu úroveň potravinového reťazca v oceáne. Tým môže byť ovplyvnení všetok život v moriach. Ide tu o tak vážny problém, že už bolo nutné začať ho riešiť.

V celom svete sa hľadá náhrada za freóny a iné látky rozkladajúce ozón. V mnoho krajinách sa už freóny prestávajú vyrábať a miesto nich sa používajú iné, nezávadné plyny. To znamená, že celý svet si uvedomil, že otázky týkajúce sa životného prostredia je nutné riešiť kolektívnou spoluprácou, nie individuálne. Ozónová diera je oblasť s prudko zníženou koncentráciou ozónu v dôsledku znečistenia ovzdušia. Pre život na Zemi je najdôležitejší fakt, že sa pri týchto procesoch zachytáva väčšina ultrafialového žiarenia a viditeľné svetlo sa prepúšťa na zemský povrch. Ozón je zvláštna forma existencie kyslíka,  vo vyššej koncentrácii jedovatý. Je to aj veľmi účinný skleníkový plyn. V dolnej časti atmosféry, kde sa pohybujeme aj my, je preto nežiadúci, ale v hornej časti je pre život nevyhnutný pretože nebezpečné UV žiarenie pohlcuje alebo odráža späť do vesmíru. Asi vo výške 50 km je koncentrovaný ozón vo vrstve, kde je teplota je  vyššia než pri zemi, pretože ozón zachytáva veľké množstvo škodlivých ultrafialových slnečných lúčov.

Tam prebieha neustály kolobeh vzniku a zániku ozónu. V poslednom čase pozorujeme stenčovanie ozónovej vrstvy. V súčasnosti poznáme viac ako 200 chemických reakcií procesu rozkladu ozónu. Sem sa dostávajú predovšetkým v podobe freónov. To je obchodný názov zlúčenín používaných napr. na chladenie (chladničky, mrazničky, klimatizácia), ale aj ako hnací plyn sprejov.

Sú nehorľavé, nejedovaté, bez zápachu, nereagujú s inými látkami a sú lacné. V súčasnosti je celosvetový pokles množstva ozónu asi 5 %. Vedci ale predpovedajú, že stenčovanie bude pokračovať, pretože od zahájenia priemyselnej výroby až do súčasnosti sa vyrobilo a vypustilo do ovzdušia asi 20 miliónov ton takýchto látok. Freóny ostávajú v atmosfére celé desaťročia, 1 molekula freónu dokáže rozbiť milióny molekúl ozónu.  Od 80. rokov 20. storočia vedci pozorujú  ozónová dieru. Je to viac ako 50% dočasná strata ozónu v stratosfére. Vzniká v jesenných mesiacoch (september až november) a každoročne sa zväčšuje.